Editoriál
...pretože nič netrvá večne (na sentimentálnu
nôtu).
A je to tu! Je čas zatiahnuť oponu a vypnúť svetlá. Možno
to znie príliš formálne, ale je to tak. Moja takmer dvojročná
túra v časopise sa končí a štafetu tentoraz podávam ďalej ja.
Tak ako vždy je mojou povinnosťou alebo skôr poslaním
zhrnúť, čo všetko sme dokázali a k čomu sme dospeli.
Najprv musím povedať, že som hrdá na každého jedného
študenta, ktorý kedy písal alebo sa podujal na prácu v tomto
školskom časopise – všetkým grafikom, občasným a niekedy aj
prinúteným prispievateľom, stálym redaktorom, poskytovateľom fotografií. Pani profesorke Vaľovskej ďakujem za zanietenosť, ktorú ukázala pri každom novom nápade, ktorý som jej
predložila. A za toleranciu. Nebolo jej málo.
V čom sa za posledné dva roky časopis posunul dopredu?
Obálkou. Mení sa v každom čísle. Je nielen farebná ( na to
sme si už zvykli), ale je aktuálna, pútavá. Taký „luxus“ tu nebýval a som rada, že sa to premenilo v skutočnosť. Stálo to nemálo úsilia a hlavne financií.
Financie. Som najšťastnejšia, keď otočím obálku a je tam
vidieť dôkaz, že všetko sa dá. Časopis má sponzora, ktorý nám
umožní mať zaujímavejší a lákavejší časopis. Na prvý pohľad
aké jednoduché. Škoda, že v realite je to o niečo zložitejšie.
Dúfam, aj v mene študentov a celého gymnázia, že sa moja
následníčka zhostí svojej funkcie dobre. Čo dobre, myslím si,
že Kristína Kaňuchová zo sexty odvedie výbornú prácu a vycibrí svoj redakčný tím do dokonalosti.
Ako povedal jeden, možno pre nás menej známy americký
autor, Napoleon Hill: ,,Čo si dokáže ľudská myseľ predstaviť a
čomu uveriť, to dokáže aj dosiahnuť.“
Ja osobne si predstavujem a verím v to, že bude trvať len
pár mesiacov, kým časopis bude pod novým vedením šéfredaktorky rásť a dozrievať ešte viac ako doteraz. Držím palce,
nech sa to podarí. Prajem veľa trpezlivosti a odhodlania.
Poslednýkrát Vaša šéfredaktorka
Radka Dzurišová, 3.A